Usporiadanie pozostatkov naznačuje, že dieťa – ktorého vedci pomenovali
Mtoto podľa swahilského slova označujúce dieťa – bolo v hrobe umiestnené
ležiac na pravom boku s kolenami pritiahnutými k hrudi a s hlavou
uloženou na akomsi „vankúši", vyrobenom z organického materiálu
podliehajúceho skaze. Kĺbové kosti, ako napríklad chrbtica, sa v hrobe
nerozpadli, čo podľa vedcov môže znamenať, že telo bolo pred pohrebom
pevne zabalené do „rubáša". Analýza kostí ukázala, že sú staré zhruba 78 000 rokov.
Vedci stanovili vek dieťaťa v čase jeho úmrtia pomocou dvoch zubov
nájdených v hrobe. Podľa nich išlo zrejme o chlapca starého dva a pol až
tri roky. Ďalšie zuby malo dieťa ešte stále vo svojej dolnej čeľusti.
Na mieste sa tiež zachovali kostné pozostatky chrbtice, rebier a ďalšie
kosti. Okolo hrobu a vnútri neho sa tiež našli kamenné nástroje určené
na zoškrabovanie, vŕtanie či rytie, spolu s kamennými hrotmi, ktoré
mohli byť nasadzované na drevené palice a používané ako oštepy.
Hrob našli počas výkopových prác pri vstupe do jaskyne Panga ya Saidi,
archeologickej lokality v juhovýchodnej Keni. Tím vedcov odkryl časť
hrobu a prvé pozostatky už v roku 2013. Úlomky kostí však boli natoľko
krehké, že pri pokuse s nimi manipulovať sa rozpadli na prach. Počas
nasledujúcich štyroch rokov sa im ku kostre dieťaťa nakoniec podarilo
dostať.
„Ľudia – na rozdiel napríklad od šimpanzov - začali okolo smrti
vytvárať zložité systémy viery. A je zrejmé, že nemáme tým na mysli len
citové spojenie s mŕtvymi, ale takmer s istotou aj akúsi snahu smrti
porozumieť a pripisovať jej istý zmysel," uviedla Nicole Boivinová z
Katedry archeológie Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom mesta Jena, jedna
z vedúcich tohto archeologického výskumu.
Podľa nej sú africké pohrebiská raných foriem druhu Homo sapiens
obzvlášť zriedkavé, a to i napriek skutočnosti, že Afrika je kolískou
človeka moderného typu. „Ide o neuveriteľne vzácny prípad, že sa nám
podarilo získať prístup k takémuto momentu zaznamenanému v čase, a to
obzvlášť k takto veľmi starému. Toto miesto posledného odpočinku nás
vracia v čase do veľmi smutného okamihu... a to navyše takého, ktorý
môžeme napriek obrovskému časovému rozdielu stále prežívať a porozumieť
mu rovnako ako tie ľudské bytosti pred nami," dodala.
Ako uvádza The Guardian, mimo Afriky našli archeológovia už aj staršie
ľudské pohrebiská. Napríklad pozostatky človeka moderného typu z jaskyne
Mughárat as-Schúl (v angl. prepise Skhul) na svahoch izraelského
pohoria Karmel a z jaskyne Kafca (angl. prepis Qafzeh) neďaleko Nazaretu
sú staré 90.000 - 130.000 rokov.